Každý môže byť lídrom. Otázkou je, ako sa stať lídrom, ktorý je efektívny!

Linda Gasserová je večne energická profesorka na Cornellovej univerzite, z ktorej má doktorát v odbore organizačného správania. Je tiež skúsenou školiteľkou v oblasti organizačného rozvoja a zmien, líderských zručností, koučovania lídrov, medziľudskej dynamiky a zvládania konfliktov. Ako skúsená líderka, ktorá sama pôsobila ako výkonná riaditeľka v Stredoeurópskej iniciatíve pre vzdelávanie v oblasti ľudských zdrojov, sa s nami podelila o svoje tipy, triky a názory.

Keďže jej práca sa zväčša zameriava na pochopenie a rozvoj líderských zručností, v rozhovore sme chceli vedieť:

– či existuje ideálne správanie lídrov, 

– ak áno, ako si ho osvojiť,

– prečo je sebapoznanie kľúčové pre každého začínajúceho lídra a ako pomáha tímovej dynamike.

Archiv: William Davidson Institute at the University of Michigan

P. Gasser, v poslednom čase sa na celom svete výrazne zvýšil záujem o kurzy líderstva. Ľudia sa chcú učiť o líderstve a o tom, ako sa v ňom zlepšiť. Otázkou však je, môže sa každý stať lídrom?

Skutočne každý môže byť lídrom. Ale nie každý bude výrazným, efektívnym alebo veľmi viditeľným lídrom.

Existujú určité vlastnosti, ktoré majú lídri tendenciu prejavovať. Napríklad sú schopní ovplyvňovať ostatných, ísť im príkladom, kráčať za svojim cieľom, preberať zodpovednosť, meniť veci k lepšiemu. Ak sú tiež schopní rozvíjať talenty u ostatných, nadchnúť ich pre spoločnú víziu, posilniť tím, potom ich možno považovať za lídrov.

Existuje nejaký konkrétny typ osobnosti, ktorý predurčuje efektívne líderské schopnosti?

Aj keď neexistuje jediná dokonalá líderská osobnosť ako taká, podľa mnohých výskumníkov existujú vlastnosti a črty, ktoré lídri majú tendenciu mať.

Pravdepodobne najdôležitejšou z nich je sebauvedomenie. Lídri musia byť ochotní viac si uvedomovať samých seba – čo znamená, že sa snažia porozumieť sami sebe, svojim silným a slabým stránkam, tomu, ako reagujú v určitých situáciách a prečo. Preto sú nástroje na hodnotenie líderských vlastností užitočné. Ak lídri napríklad vedia, čo ich rozčuľuje pri interakcii s kolegami, môžu sa naučiť, ako sa v takýchto situáciách správať inak. Takéto nástroje môžu následne pomôcť lídrom nielen analyzovať ich osobnosti, ale aj lepšie spolupracovať s inými ľuďmi.

Môžu lídri zámerne zmeniť svoje vlastnosti a prispôsobiť sa potrebám svojich kolegov a organizácie?  

Je tu jeden podstatný rozdiel, na ktorý treba upozorniť. Osobnosť nie je to isté ako správanie, hoci môže správanie ovplyvňovať .

Ak hovoríme o osobnostiach, všeobecne hovoríme o niečom, s čím sa ľudia narodia a majú tendenciu reagovať v súlade so zvykom. Osobnosť však nemusí diktovať niekoho správanie ako odpoveď na jeho reakcie.  Ľudia si môžu vybrať a učiť sa meniť svoje správanie v závislosti od situácie, v ktorej sa nachádzajú, alebo od ľudí, s ktorými sú. 

Môžete sa napríklad narodiť ako pravák. Ak si však poraníte pravú ruku, môžete sa naučiť písať ľavou rukou. Nie je to ani pohodlné, ani jednoduché a nemusí to vyzerať pekne, ale ak to budete cvičiť dostatočne dlho, zlepšíte sa a budete sa pritom cítiť pohodlnejšie. Takže sa môžete zmeniť. Rovnaká myšlienka platí aj pre reaktívne správanie. Ak sa na chvíľu zastavíte a pozriete sa na to, čo si daná situácia vyžaduje, potom rozhodnutím zmeniť svoje zvyčajné správanie môžete dosiahnuť odlišný a mnohokrát lepší výsledok, ktorý lepšie zodpovedá okolnostiam. 

Zmena správania neznie veľmi jednoducho. Ako to teda urobiť?

Väčšinou je to otázka sebapoznania a vyhradenia si času na zamyslenie. Existujú aj nástroje, ktoré môžu ľuďom v tomto smere pomôcť, ako napríklad školenia, kde majú možnosť spoznať iných ľudí, ktorí majú rovnaké problémy a výzvy ako oni, a kde si môžu vymeniť skúsenosti a navzájom sa podporiť. Je tiež užitočné nájsť si externú pomoc, napríklad kouča alebo mentora, ktorý vám pomôže všimnúť si, kedy ste zišli z cesty alebo kedy reagujete či sa správate spôsobom, ktorý neprispieva k dosiahnutiu dobrého výsledku. Užitočné je tiež cielene vyhľadávať situácie, v ktorých môžete praktizovať želané správanie alebo môžete spolupracovať s niekým, kto je pre vás z tohto hľadiska vzorom.

Pre lídrov je tiež veľmi dôležité mať takzvaný „growth mindset“, ktorý im umožňuje byť otvorený novým veciam a ďalšiemu rozvoju. 

Keď lídri začnú v určitých situáciách meniť svoje správanie, zvyčajne nasleduje aj zmena ich postoja k hodnote tohto správania. Jednoducho, ak niekto začne robiť veci inak, dôsledkom toho bude, že pravdepodobne dostane inú spätnú väzbu od svojich kolegov. Vďaka tomu sa jeho nové správanie podvedome stane vnútornou súčasťou jeho samého. Tento neustály proces upravovania vedie k lepšej pracovnej komunikácii a celkovo pozitívnym výsledkom v tímoch.

Proces zmeny správania a vecí, ktoré sme zvyknutý robiť sa zdá byť dosť osobný. Mali by lídri otvorene komunikovať s členmi svojho tímu o tom, čím prechádzajú?

Dobrí lídri sú transparentní. Veľa komunikujú a nenechávajú členov tímu v neistote. Neznamená to, že musia oznamovať veľmi osobné informácie, ale znamená to, že sa neboja podeliť o to, čo sa deje, alebo ak je niečo ťažké, alebo ak by potrebovali pomoc. Nasledovatelia túto transparentnosť potrebujú. Potrebujú pochopiť, aká je skutočnosť a kto je ich líder.

Keď lídri dostanú 360-stupňovú spätnú väzbu od svojich kolegov, povzbudzujem ich, aby sa vrátili k svojim tímom, vzali na vedomie spätnú väzbu, či už pozitívnu alebo negatívnu, poďakovali im za ňu a prediskutovali, čo v tejto súvislosti urobia. Ľudia jednoducho potrebujú vedieť, že ich lídri, ktorých nasledujú, počujú.

Autor: Simona Lučkaničová